Prečo by Ti mali byť odpustené hriechy?
Veď si ich mal vždy rád, vždy Ti boli na potešenie. Hoci Ťa vedú v putách na popravisko, kde nakoniec zahubia Tvoju dušu. A keby si aj ľutoval, či ich dokážeš vymazať? Už navždy tam budú. Už nikdy tie škvrny neočistíš. Nemáš ako. Alebo, či s hriechmi vieš hoci len prestať?
Ale ten svätý Ježiš Kristus, ktorý je Božím predrahým synom, bol ochotný zíjsť na náš svet, do údolia nečistoty, bol ochotný byť ponižovaný, opovhnutý, znevažovaný. A potom na tom vrchu, na tom drevenom kríži mu do rúk a nôh vrazili klince tí, ktorých hriechy niesol. Tí, ktorých putá hriechov rozlámal, namiesto ktorých zniesol Boží spravodlivý súd. A preto jeho bolesťami sme uzdravení. V mukách smrti bol zápas o našu úbohú dušu.
Kto je hodný takej veľkej obety? Kto je hodný vyliatej krvy toho obetovaného najsvätejšieho baránka? Nikto z nás hodný nie je. Ale Boh, Všemohúci, Otec toho ukrižovaného Krista Ťa omilostil na jedinú podmienku. Aby si Jeho syna miloval.
Rozhodni sa teraz, či ho milovať chceš, či sa stane tvojim najdrahším pokladom, lebo tento deň sa Ti stal spasiteľom Tvojej duše.
No slobodnú vôľu máš. Nemusíš nič z tejto milosti prijať. Môžeš žiť svoj život ako uznáš za vhodné. Ale vedz, že koniec toho je Boží súd. A trest za každý hriech srdca, tela aj mysle, si ponesieš sám.